Architektúra - práca s ľuďmi aj bez nich
Slávny taliansky architekt Renzo Piano raz povedal, že jedna z najkrajších vecí na architektúre je, že zakaždým je to akoby váš život začal úplne odznova. Aké je to byť architektom na Slovensku aj aké farby Slováci preferujú nám porozprávala Ing. arch. Eva Malevič.
Evi, je ťažké byť na Slovensku architektom?
Je to možno o niečo náročnejšie v porovnaní s inými krajinami Európy, kde majú architekti voľnejšiu ruku pri navrhovaní. My sme viac technickí a praktickí a hlavne sa ešte stále bojíme. Nie je tu toľko projektov, na ktorých sa architekti vizuálne vyhrali, bojíme sa príliš vytŕčať z radu. Výzva pre nás to zmeniť.
Ako by si opísala svoju prácu?
Ako prácu s ľuďmi i bez nich. Architekt málokedy tvorí sám. Väčšinou je to práca kolektívu ľudí, ktorí sa vzájomne ovplyvňujú a vedú projekt k čo najlepšiemu výsledku. Práve to mám na tom rada. Na začiatku veľa počúvame, pýtame sa, pozorujeme. A potom sa zavrieme do svojho sveta a snažíme sa všetko, čo som sme sa dozvedeli, pretaviť do výsledku. Tento proces býva spojený s častými konzultáciami s klientom, o to viac nás teší ten okamih, keď sa už pozeráme na výsledok našej práce, s ktorým sú spokojné obe strany.
(Rekonštrukcia skladových priestorov krízového centra Maják v Bratislave. Pod záštitou Nadácie Orange a v spolupráci s Ing. arch. Erikou Klikovou pribudla v centre krásna spoločenská miestnosť a učebňa pre deti.)
Zvykli si už Slováci využívať služby architekta alebo sa ešte stále viac spoliehajú na svoje schopnosti?
Ako ktorí. Veľakrát sa mi stalo, že za mnou niekto prišiel “po odbornú radu” a pritom z neho bolo jasne cítiť, že iba potrebuje počuť, aký je jeho nápad dobrý. Tých, ktorí si však chcú naozaj nechať poradiť našťastie pribúda.
Ako dlho približne trvá realizácia jedného projektu?
Návrh a realizácia (resp. rekonštrukcia) bytu zaberie približne 2 – 4 mesiace, závisí od požiadaviek klienta, veľkosti a náročnosti projektu. V niektorých prípadoch končíme návrhmi a realizáciu si už potom rieši klient sám. Stáva sa však, že za vami príde klient s tým, že chce vidieť až výsledok práce a nechce byť vôbec zaťažovaný procesom realizácie.
Aké sú zvyky a preferencie Slovákov čo sa týka interiérového dizajnu? Je napríklad nejaká farba alebo prvok, ku ktorým vo všeobecnosti inklinujeme?
Chvalabohu, obdobie marhuľovej a pepermintovej už pominulo. :) V poslednej dobe sa najčastejšie stretávame s požiadavkou: “Hlavne nech to je čisté a jednoduché”, čo v preklade znamená, že v návrhoch prevažuje biela farba v kombinácii s drevom. Sýte farby sú vnímané skôr ako doplnkové.
V čom robíme chyby pri rekonštrukciách alebo zariaďovaní bytov?
Bojíme sa experimentovať, ľuďom chýba odvaha urobiť občas čosi naopak. Samozrejme, že všetko závisí od dispozície priestoru, no nikde nie je napísané pravidlo, že sedačka musí byť opretá o stenu a knižnica nemôže vytŕčať do priestoru. Niekedy je jednoducho nutné vybočiť zo stereotypu.
Do akej miery ti klienti zasahujú do práce? Často musíš robiť kompromisy?
Na začiatku našej spolupráce vedieme diskusiu o tom, aká je ich predstava, zaujíma nás, čo majú radi, akí sú, všímame si ich prejav, prostredie, v ktorom sa pohybujú, lebo aj to nám dokáže pomôcť utvoriť si predstavu o tom, akou cestou sa pri navrhovaní vybrať. Kompromisom sa pri práci vyhnúť nedá, pretože najviac záleží na tom, aby bol klient s výsledkom spokojný. Pokiaľ sú však jeho požiadavky na zmeny alebo predstavy úplne v rozpore s tými našimi, je na nás presvedčiť ho o správnosti nášho rozhodnutia a obhájiť sa.
(Základom je mať šťastných zamestnancov :) Aj takýto úžasný priestor sa dá vo firme vytvoriť. Spolu s architektonickým štúdiom ZETZET architekti vytvorila Eva Malevič "mestský park" v priestoroch spol. Martinus.sk)
Na ktorý zo svojich projektov si najviac hrdá?
Ja mám zopár svojich srdcoviek. Boli to projekty, kde klient ponechal do veľkej miery výsledok práce na nás architektov a tak sa naša kreatívna duša mohla naozaj vyblázniť. Ja osobne sa vždy veľmi teším tomu, ak sa môžem pri realizácii nejak manuálne „vybúriť“ (či už kresbou po stenách, výrobou svietidiel, opravou nábytku alebo prečalúnením stoličiek). Vtedy mám pocit, že návrh projektu nenesie môj podpis iba na papieri ale sa odráža aj v priestore. To je moja najväčšia radosť.
